Individuálne poradenstvo

Negatívne zážitky a traumy z detstva sa často začínajú vyplavovať práve vtedy, keď sa žena vydá alebo muž ožení. Môže sa tak udiať aj v inom vývinovom období človeka a v inej forme vzťahu akým je manželstvo. Ten záväzok nám dáva pocit bezpečia – už sme akoby stabilizovaní. Je to podobné, ako keď človek počas krízovej udalosti funguje na autopilota. Najprv musí vyriešiť tú situácia, až potom, keď je už stabilizovaný, sa mu začína vracať ten dramatický zážitok a potrebuje ho
spracovať. Presvedčenie, že naše pôvodné rodiny nemajú vplyv na naše manželstvo a my to budeme mať inak ako naši rodičia, je mylná.

Už počas vnútromaternicového vývinu máme tzv. Fyziologický alebo Plazí mozog. Je to časť mozgu, ktorá má za úlohu chrániť našu fyzickú existenciu. To znamená, ak sme v strese, zaktivuje sa práve táto časť, aby sme boli schopní prežit a dostať sa do bezpečia. Plod vníma čo prežívá matka a otec, nakoľko jeho život závisí od nich, od toho aký je medzi nimi vzťah. Pokiaľ sa vyskytne niečo stresujúce, napríklad žene povedia, že bude mať možno postihnuté dieta. Žena potom prežívá úzkosť, plod to zaznamená ako ohrozenie života. Žena prežívá celé tehotenstvo úzkosť, pretože nevie, či jej dieťa bude zdravé. Takéto dieťa sa narodí a stále plače, nevie zaspať, odmieta prijímať potravu. Už počas vnútromaternicového vývinu si plod vpečatil úzkosť, jeho život je v ohrození, vníma že s ním nie je niečo v poriadku, že nie je dobré také aké je. Úzkosť tak tvorí základ osobnosti takéhoto dieťaťa. EMDR terapia spracováva aj toto obdobie, je to základ osobnosti, takéto spomienky máme uzamknuté v tele keďže plod už má vyvinutý tzv. Fyziologický mozog. Alebo bola matka odmietaná od svojej matky, bude prežívat depresiu, pocit že nie je dosť dobrá. To sa takisto prenesie na plod a vpečatí sa to do základu osobnosti dieťaťa. Spracovávanie cez EMDR z tohto obdobia je často sprevádzané fyziologickými prejavmi jako je napr. ťažoba v rukách, bolesť hlavy, žalúdočná nevolnost a pod. To všetko sa uloží do fyziologickej pamäti. Osobnosť človeka nevzniká po narodení, ale už pred ním.

Do troch rokov života sa vyvinie tzv. Emocionálny mozog. Je to najdôležitejšie obdobie v našom živote. Do troch rokov vznikne naša osobnost. V tomto období dieťa nerozlišuje medzi matkou a sebou, sú prepojené na sto percent, dieťa je akýmsi hrdinom empatie. To čo prežívá matka, a sekundárne aj otec, prežívá aj dieťa. Tak ako seba vníma matka, tak sa vníma aj dieťa. Emocionálna pamäť zaznamená ako sa vo vnútri cíti matka aj otec, aký je medzi nimi vzťah. V tomto období však ešte nemáme vyvinuté najvyššie funkcie, takže si to nevieme  vysvetlit. A keďže náš život závisí od odičov, držíme s nimi loajalitu. Tá znamená, že to dieťa obráti proti sebe. Napríklad muž opustil ženu do veku troch rokov dieťaťa, takéto dieťa zaznamená, že muži sú tí ktorí opustia, ale zároveň to obráti proti sebe „muž ma opustil protože ja nie som dosť dobrá, so mnou niečo nie je v poriadku.“ A zároveň na sto percent prežívá bolesť matky. Pre dieťa je jediným možným bezpečím obviniť seba, potom sú dobrí tí ostatní a tak sa môže vyvíjať. Vytvorí si svoje Fiktívne bezpečie.

Ako posledný sa vyvíja tzv. Kognitívny mozog. Už rozlišujeme medzi sebou a matkou, začíname vnímať aj iných ľudí, prijímame vedomosti, vyhodnocujeme. Takisto sa vyvíjajú obranné mechanizmy. Ak je vo fyziologickej aj emocionálnej pamäti záznam „Ja nie som dosť dobrá, muž ma opustí“, tak mozog vyhodnotí, čo je pre mňa bezpečné. A keďže je našou základnou potrebou potreba pripútania sa, teda vytvorenie väzby, môj mozog vyhodnotí, že budem prijímaná a milovaná
ak budem všetko robiť správne, ak nepôjdem do konfliktu, ak budem „dokonalá“. Vtedy ma muž neopustí. Vo vzťahu budem submisívna, nepoviem čo cítim, budem sa snažiť vyhovieť a nech sa zo strany muža stane čokoľvek, obrátim to proti sebe a obviním seba.

Ak sme mali traumatické a blokujúce zážitky, ktoré mali dopad na náš vývin, tak potom je manželstvo akousi stabilizáciou, bezpečím. Takisto je to väzba, a človek je cicavec, základnou potrebou je potreba pripútania sa. Najskôr k rodičom, neskôr k partnerovi. Tak ako sme sa napájali na rodičov, tak sa budeme aj vo vzťahu. Napríklad žena zažívala od detstva verbálne násilie zo strany otca a ignoráciu zo strany matky (ako dôsledok matkinej depresie). Dieťa je vždy loajálne voči rodičom a v takomto prípade to obráti proti sebe. Prebieha to na úrovni emocionálnej pamäte, ktorá sa vyvíja skôr ako rozum, to znamená že takéto dieťa (dievča) cíti strach z otca, chráni sa pred ním, no zároveň potrebuje byť prijímané a milované. Takto sa potom v dospelosti bude napájať na muža vo vzťahu. Vo vzťahu sa bude chrániť pred mužom, nebude napr. chcieť uzavrieť manželstvo, žiť s ním, bude chcieť zostať vo svojom bezpečí, takáto žena nevie milovať muža lebo má vpečatené, že väzba s mužom je ohrozujúca. Vždy keď sa chce muž priblížiť spustí sa jej tzv. „Raný varovný systém“ ktorý hovorí „pozor, utekaj, bráň sa, príde zranenie“. Buď si vyberie muža ktorý bude verbálne násilný a odmietajúci, alebo, ak stretne dobrého muža, tak všetky strachy a hnevy ktoré mala voči otcovi sa aktivujú. Cez mamu má vpečatené že násilie má žena prijímať. Že žena nemá žiadnu hodnotu a hranice zraňovania neexistujú. A že nech muž urobí čokoľvek, na vine je žena. Aj preto sa vtedy často začínajú uvoľňovať a dostávať na povrch zážitky aj traumy z hĺbky našej osobnosti, ktoré sme zažili a ani si ich na vedomej úrovni nepamätáme. Individuálna práca na sebe je šanca na osobnostný rast a zmenu.

Najskôr s klientom prejdeme jeho podrobnú analýzu. Už počas toho si začína uvedomovať vplyvy zo svojej pôvodnej rodiny, svoje vlastné opakujúce sa vzorce správania, ich generačný prenos. To nám pomôže lepšie identifikovať na čo je potrebné zamerať sa. Nasleduje samotné spracovávanie cez EMDR, ktoré prináša postupnú zmenu vo vzťahu k sebe, zranenia sa liečia, začíname inak reagovať, vážiť si samého seba. To prináša zmeny v okolí. Tým, že meníme seba, meníme aj okolie. Narastajúcu sebeúctu nemusí okolie zvládať. Najmä keď sme boli obklopení ľuďmi, ktorí ju tiež nemajú. Ja ju už mám a to môže spôsobovať aj útoky zo strany okolia, chce nás mať tam kde predtým. Môžeme aj stratiť kamarátov, vzťah, niekedy aj prácu. Zbavujeme sa chybných vzorcov z minulosti, často s nimi odchádzajú aj ľudia. Vytvárame si úplne nový život, tu prichádzajú strachy
z budúcnosti. No vo vnútri cítime pokoj, veríme si. Nie je to však jednoduchý proces. Je to ako s fyzickými zraneniami. Ak sme ich roky iba prekrývali, a potom ideme k lekárovi, najskôr ich musí vyčistiť a to bolí. Tak je to aj s ranami na duši. Prekrývali sme ich, postupne narastali a poškodenia boli stále väčšie a väčšie. Po rokoch ich začíname čistiť a to bolí. Po vyčistení môže prísť vyliečenie, cítime sa pokojne, bez bolesti.