Párové poradenstvo

S pármi, ktoré sú v konflikte, boji, kríze, pracujem už takmer 20 rokov. Podľa výskumov trvá páru približne 6 rokov kým osloví odborníka. Často je to aj dlhšie obdobie. Na jednej strane chcú zlepšiť svoj vzťah s partnerom, na druhej strane chcú vyhrať svoj boj nad ním. Je to boj, ktorý nemá víťaza, a často si ani  neuvedomujú, že bojujú. Cítia sa vyčerpaní, frustrovaní, nepochopení, podvedení
a zranení. Mali inú predstavu o partnerstve a manželstve. Takýto pár prichádza za odborníkom. Sú to dvaja zúfalí bojovníci, ktorí mali tie najlepšie úmysly pre seba aj pre vzťah. Ale ako plynul čas. a prichádzali problémy, zamotávali sa stále viac a viac do vzorcov svojich osobností, a tak prichádzajú za odborníkom lebo sa nevedia pohnúť. A nevedia ani kam sa pohnúť.

Prvoradou úlohou je zistiť čo sa deje, urobiť diagnostiku vzťahu. Vychádzam z prístupu pozitívnej psychológie resp. psychológie tzv. reziliencie (psychická odolnosť). Tento prístup nehľadá diagnózu, ale pýta sa „Čo chýba tomuto  človeku/páru z toho čo obsahuje zdravý a funkčný vzťah? Je to prístup, ktorý skúma duševne zdravých jednotlivcov a funkčné a šťastne páry a na základe toho je vypracovaný systém duševného zdravia. Takže sa skôr pýtam: „Čo je potrebné zmeniť/zlepšiť?“ Cieľom je, aby sa partneri vzájomne lepšie pochopili, aby boli schopní získať určitý nadhľad a pozerať sa na boje a problémy s odstupom, ako vzdialený pozorovateľ. Úspech záleží od toho, do akej miery sme ochotní prijať to, že naše najlepšie úmysly môžu byť, a často aj sú pre partnera zraňujúce. To môže byť jedno slovo, pohľad, tón hlasu, čokoľvek. Väčšinou sa obhajujeme a nie sme ochotní vzdať sa presvedčenia, že môj dobrý úmysel môže aj zraniť. Bohužiaľ, ak zostaneme pri obhajovaní seba, tak strácame toho druhého. Závisí to aj od našej sebaúcty. Tu vidím veľmi rýchlo, či pár má alebo nemá šancu. Ak sa budú iba hájiť a nebudú ochotní prijať to, že partnera zraňujú a aj sa pozrieť na to akým spôsobom, tak sa vzťah rozpadne, resp. bude založený na boji o moc. Veľmi pozorne sledujem práve takúto nerovnováhu vo vzťahu. Už od prvej chvíle ako ma pár osloví, ako vstúpi do miestnosti, ako si sadne, či je očný kontakt apod. Napríklad si pár sadne na sedačku a muž vyloží medzi seba a ženu mobil, diár, prípadne notebook. Počas sedenia opakovane pozrie do mobilu. Oslovím to s tým, že som si všimla, že je medzi nimi mobil a práca, a opýtam sa ako si to mám vysvetliť? A pár mi povie rovno čo je potrebné zmeniť. Žena začne rozprávať že muž je stále na mobile, v práci, vôbec nemajú žiadny čas pre seba… Alebo muž rozpráva o tom že sa cíti nemilovaný, zraňovaný, pod paľbou útokov, hovorí to ticho a v strachu. Žena ihneď útočí a ponižuje ho. Oslovím to s tým, že som si všimla, že muž sa bojí rozprávať, a keď vysloví čo cíti, tak príde útok. Ako si to mám vysvetliť? Vysvetlia mi že muž sa práve kvôli takejto reakcii bojí rozprávať, žena si ani neuvedomuje že útočí, vnímala iba to že s ňou partner nechce komunikovať.

V oboch prípadoch môžu nastať dva scenáre. V prvom môže muž povedať, že musí byť stále na mobile, veď je predsa doma, nebude na tom nič meniť. V takom prípade nemám ako pomôcť. V druhom prípade mi žena môže povedať že ona neútočí, je to pre ňu normálna komunikácia a je jeho problém, že mu to vadí. Tam tiež nemám veľmi ako pomôcť. Alebo to prijmú a majú ochotu to meniť. Potom môžeme pokračovať ďalej. Pár dostáva domáce úlohy. Kvôli obsahu, a aj kvôli tomu, aby som videla, či sú ochotní robiť zmeny. Aby sa ten druhý cítil lepšie, či im na vzťahu záleží. Terapia sa deje medzi sedeniami. Napríklad pár, ktorý spolu netrávi čas, spoločné majú už iba povinnosti a výchovu detí, dostane úlohu venovať sa jeden druhému každý deň desať minút, v presne stanovený čas. Prídu na ďalšie sedenie a buď mi povedia že úlohu robili a čo im priniesla, vtedy viem že je šanca nájsť cestu k sebe. Alebo úlohu nerobili, alebo iba jeden bol ochotný. Vtedy sa pýtam kvôli čomu. Možno je už neskoro, jeden alebo obaja nemajú záujem pracovať na sebe a na vzťahu. Ak zvládnu aj tento krok, môžeme sa posunúť ďalej a hlbšie. To ďalej a hlbšie znamená aj individuálnu prácu na
sebe.

Úspech pároveho poradenstva a terapie závisí od toho, nakoľko je každý ochotný pracovať sám na sebe. Ďalším krokom je analýza osobnosti a jej vplyv na vzťah. Analyzujem kompas, ktorý je na jednej strane tvorený tzv. Raným varovným systémom, ktorý obsahuje naše podvedomé obavy a strachy, to najhoršie čo sa mi môže stať a musím sa tomu vyhnúť za každú cenu, aby som sa dostal do tzv. Fiktívneho bezpečia. To sú moje podvedomé očakávania od partnera. Takisto analyzujem spôsoby ako sa dostávam z Raného varovného systému do Fiktívneho bezpečia, to je moje správanie navonok. Spoločne to s párom prejdeme a tak získajú hlboký vhľad do svojich osobností, do podvedomia. Takisto z toho vyplynie dynamika konfliktu a aj to čo je potrebné zmeniť smerom k zdravému a funkčnému vzťahu. Z analýz ďalej vyplynú aj prípadné traumy a bloky, ktoré potom individuálne spracúvame cez EMDR terapiu. Ukážky čiastkových analýz osobností môžete nájsť v príbehoch z praxe.